Tvrdia výskumy, že 8-mesačné „štruktúrované blokovania“ môžu znížiť ekonomické škody z koronavírusu na polovicu

Finančné správy

Chodec v maskách prechádza prázdnou ulicou uprostred epidémie koronavírusu 25. apríla 2020 v San Franciscu v Kalifornii.

Liu Guanguan | China News Service cez Getty Images

Presadzovanie osemmesačných „štruktúrovaných blokád“ by podľa vedcov z Cambridgeskej univerzity a Federálneho rezervného systému mohlo znížiť ekonomickú deštrukciu, ktorú by spôsobil Covid-19, na polovicu.

Opätovné otvorenie ekonomiky je v niektorých krajinách bodom napätia, pričom ekonomické škody sa porovnávajú s ochranou verejného zdravia a protesty proti blokovacím opatreniam, ktoré sa konajú v Spojených štátoch.

Podľa štúdie, ktorú v stredu zverejnili ekonómovia z Cambridgeskej univerzity a Rada Federálneho rezervného systému USA, by však ekonomická cena nečinnosti, pokiaľ ide o povzbudzovanie k sociálnemu dištancovaniu, mohla byť dvakrát vyššia ako cena „štruktúrovaného blokovania“.

Pomocou ekonomických a populačných údajov USA výskumníci skombinovali makroekonómiu s epidemiológiou, aby určili ekonomické dôsledky politík blokovania. Analytici poznamenali, že ich model by sa dal použiť vo väčšine rozvinutých ekonomík.

Zistili, že neuvalenie žiadneho blokovania by bolo „extrémne riskantné“ pre ekonomickú produkciu, pretože šírenie vírusu by zasiahlo pracovníkov v sektoroch, ktoré sú životne dôležité pre udržanie funkčnosti rozvinutých ekonomík.

Bez akéhokoľvek sociálneho dištancovania by bola hlavná pracovná sila tvrdo zasiahnutá – a ekonomika by sa zmenšila maximálnym mesačným tempom 30 %, keďže ich priemyselné odvetvia by sa dostali pod tlak, predpokladá štúdia.

Výskumníci tvrdili, že v záujme maximálnej ochrany ekonomiky musia byť „hlavní pracovníci“ – tí v kľúčových odvetviach, ako je zdravotníctvo, potravinárstvo a doprava – oddelení od zvyšku pracujúcej populácie.

"Čo sa nám zdá jasné, je, že nepodniknúť žiadne kroky je neprijateľné z hľadiska verejného zdravia a mimoriadne riskantné z ekonomického hľadiska," uviedli autori správy.  

V správe sa zvažovalo niekoľko zásad blokovania, pričom sa predpokladalo, ako každý scenár ovplyvní ekonomiku.

V prvom scenári by 15 % kmeňových zamestnancov a 40 % zvyšku pracujúceho obyvateľstva pracovalo z domu, pričom 30 % ľudí v neproduktívnom veku by tiež mohlo zostať doma pod uzamknutím. To by trvalo osem mesiacov a znamenalo by to, že tretina celej populácie bola počas tohto obdobia držaná v zablokovanom stave.

V tomto scenári by sa vrcholná mesačná ekonomická kontrakcia v ktoromkoľvek bode blokády znížila na polovicu na približne 15 % v porovnaní s vrcholnou mesačnou kontrakciou o 30 %, ak by sa neprijali žiadne opatrenia, predpokladali analytici. Tvrdili, že vysoká úroveň sociálneho odstupu mimo hlavnej pracovnej sily bude pôsobiť ako štít.

Giancarlo Corsetti, profesor ekonómie na Cambridgeskej univerzite a spoluautor správy, uviedol, že podľa tejto politiky by vrchol infikovaného podielu populácie klesol zo 40 % na 15 % – hoci poznamenal, že aj táto úroveň môže byť „príliš vysoká“ na to, aby sa s ňou systémy zdravotnej starostlivosti vyrovnali.

„Tento miernejší scenár blokovania na osem mesiacov by bol scenár, v ktorom by sme nečakali na vakcínu, ale dúfame v určitú formu stádovej imunity tým, že budeme ľudí veľmi pomaly vystavovať chorobe,“ povedal v telefonáte pre CNBC.

„Okrem obmedzenia strát na životoch, zaviazanie sa k dlhodobému sociálnemu dištancovaniu štruktúrované tak, aby udržalo kľúčových zamestnancov aktívnych, môže výrazne zmierniť ekonomické náklady choroby,“ dodal. „Čím viac dokážeme zacieliť politiky blokovania na časti populácie, ktoré nie sú aktívne na trhu práce alebo ktoré pracujú mimo hlavného sektora, tým väčší bude prínos pre ekonomiku.“

Výskumníci tiež modelovali scenár, v ktorom sa miera infekcie udržiavala na zvládnuteľnejšej úrovni 1.5 % populácie počas 18 mesiacov – približne tak dlho, ako mnohí odborníci predpokladali, že bude trvať, kým sa vakcína dostane na trh.

V tomto prísnejšom prípade by bolo potrebné zamknúť 25 % kmeňových pracovníkov, 60 % vedľajších pracovníkov a 47 % ľudí mimo produktívneho veku. Ak by sa táto politika realizovala, štúdia predpokladala maximálnu mesačnú ekonomickú kontrakciu o 20 %.

Modelovalo sa aj „veľmi prísne zablokovanie“, v rámci ktorého by 40 % kmeňových zamestnancov a 90 % zvyšku populácie bolo zablokovaných na tri mesiace. Štúdia zistila, že tento scenár by bol pre ekonomiku rovnako zlý, ako keby neexistovalo žiadne blokovanie, pretože miera infekcie by sa jednoducho oneskorila a zabránilo by sa imunite stáda. 

Výskumníci však zdôraznili, že scenáre uvedené v ich štúdii neboli prognózami, ale mali by sa brať ako „návrh“ na ďalšiu analýzu, pretože pretrvávajúce neistoty týkajúce sa šírenia koronavírusu pretrvávajú.

Corsetti pre CNBC povedal, že „v skutočnosti neexistuje žiadny kompromis medzi zdravím a ekonomikou“.

„Jedným problémom, ktorý v súčasnosti v diskusii chýba, je schopnosť rozlišovať medzi základnými a vedľajšími sektormi, a táto myšlienka veľmi starostlivo premýšľať o tom, aký vplyv môžu mať ľudia, keď chodia okolo a infikujú týchto dôležitých pracovníkov – dôležití pracovníci potrebujú byť chránený a chránený,“ povedal.

"Nezmiernené, veľmi rýchle šírenie choroby by bolo z ekonomického hľadiska dosť katastrofálne - existovalo vysoké riziko skutočného, ​​obrovského poklesu produkcie a ekonomickej aktivity."