Investície ESG v Ázii a Tichomorí prudko vzrástli v roku 2020, keď sa rozbehlo udržateľné investovanie, zistil prieskum MSCI

Udržateľné investície sa rozbiehajú v Ázii a Tichomorí, pretože inštitucionálni investori zrýchlili svoje investície do životného prostredia, sociálnych vecí a vládnutia (ESG) počas pandémie koronavírusu minulý rok.

ESG investovanie uprednostňuje pozitívny prínos spoločnosti pre jej komunitu, životné prostredie a sociálny dopad. Ratingové spoločnosti podľa metrík ESG umožňujú sociálne uvedomelým investorom preveriť potenciálne investície tak, aby zodpovedali ich investičným cieľom a hodnotám.

Globálna pandémia zvýšila dôležitosť problémov ESG medzi investormi a zdôraznila, ako katastrofické udalosti, ako napríklad zmena klímy, ovplyvnia návratnosť investícií.

Približne 79 % investorov v Ázii a Tichomorí zvýšilo investície ESG „výrazne“ alebo „mierne“ v reakcii na Covid-19, podľa nedávneho prieskumu MSCI 2021 Global Institutional Investor.

To je o niečo väčší podiel ako 77 % investorov na celom svete, ktorí v danom období zvýšili udržateľné investície. Celkovo sa toto číslo zvýšilo na 90 % v prípade najväčších inštitúcií alebo inštitúcií s aktívami nad 200 miliárd dolárov, zistil prieskum.

Medzitým 57 % ázijsko-tichomorských investorov očakáva, že do konca roka 2021 „úplne“ alebo „vo veľkej miere“ začlení záležitosti ESG do svojich investičných analýz a rozhodovacích procesov.

"Kedysi problém pre "zelené fondy" a bočné vrecká, ESG a klíma sú teraz pevne stanovené ako problémy s vysokou prioritou," uviedol v správe Baer Pettit, prezident a prevádzkový riaditeľ MSCI. „Rok 2020 znamenal zásadný posun v spôsobe, akým inštitúcie investujú, pretože mnohí investori uznali, že mnohé spoločnosti so silnými environmentálnymi, sociálnymi a riadiacimi postupmi prekonali počas pandémie lepší výkon.

MSCI, popredný poskytovateľ indexov, vykonal prieskum okolo 200 štátnych investičných fondov, poisťovateľov, nadácií, nadácií a penzijných fondov s kombinovanými aktívami pod správou vo výške 18 biliónov USD. Asi 70 inštitúcií pochádzalo z ázijsko-pacifickej oblasti.

„Analýza a integrácia ESG sa čoraz viac stávajú hlavným prúdom v APAC a miera prijatia sa počas pandémie zvýšila,“ povedal v e-mailovom rozhovore Gabriel Wilson-Otto, globálny vedúci výskumu udržateľnosti vo francúzskej banke BNP Paribas asset management.

Je to hlavne preto, že Covid-19 sa „zameral na firemné správanie, obchodnú odolnosť a širšie otázky udržateľnosti,“ poznamenal. 

„Ľudské náklady na pandémiu zdôraznili dôležitosť robustných systémov zdravotnej starostlivosti, zaobchádzania so zamestnancami a prispeli k rekordnému vydaniu sociálnych dlhopisov v roku 2020, keď sa investori snažili nasmerovať kapitál na riešenia,“ zdôraznil Wilson-Otto.  

Dodal, že kľúčovou hnacou silou je rast investovania „založeného na hodnotách“ do tematických a ESG integrovaných investičných produktov, ktorému pomáha generačná výmena. Druhým súvisiacim hnacím motorom je čoraz priaznivejšia ekonomika investovania do energetickej transformácie a iných riešení udržateľnosti. 

„V dôsledku toho došlo k posunu v zameraní od „integrácie ESG môže poškodiť výnosy“ k rastúcemu poznaniu, že udržateľné obchodné praktiky možno zosúladiť s obchodnou odolnosťou,“ povedal Wilson-Otto.

Najmä niektoré ázijsko-tichomorské krajiny patria medzi tie, ktoré vedú k úvahám o klimatických zmenách.

Približne 50 % investorov v ázijsko-tichomorských krajinách okrem Austrálie, Nového Zélandu a Japonska zvažuje pri rozhodovaní metriky zmeny klímy v porovnaní s celosvetovým priemerom 42 %, ukázala správa MSCI.

„Skutočnosť je taká, že klimatické zmeny sa spájajú s rýchlo sa meniacim sociálnym kontextom, ktorý zase vedie k zmenám požiadaviek investorov, a to všetko vo veľmi dynamickom regulačnom prostredí,“ uviedol Pettit v správe. „Tieto trendy sú zosilnené technologickými inováciami, čo zvyšuje náklady a časovú náročnosť. Jednoducho, investovanie nikdy nebolo komplexnejším ekosystémom.“

Napriek tomu, že začíname z pozície vyšších uhlíkových emisií, v Ázii a Tichomorí rastie povedomie o problémoch súvisiacich so zmenou klímy a rastie ambícia riešiť ich vplyv, povedal Wilson-Otto.

„Súhrn cieľov s nulovými emisiami, ktoré oznámili krajiny Ázie a Tichomoria koncom roka 2020, poukazuje na to, ako rýchlo sa môže zmeniť politické prostredie,“ dodal. Toto je ďalej umocnené „silným rastom v začleňovaní analýzy ESG do investičných rozhodnutí v Číne aj Indii,“ poznamenal.

Čína zostáva najväčším producentom skleníkových plynov na svete a je zodpovedná za 28 % celosvetových emisií – viac ako USA a Európska únia dohromady.

Čínsky prezident Si Ťin-pching však na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov minulý rok prekvapivo prisľúbil, že krajina sa stane uhlíkovo neutrálnou do roku 2060. Rýchlo nasledovali podobné záväzky z Japonska a Južnej Kórey.

„Posilnenie zamerania vlády na riešenie environmentálnych výziev v Číne za posledných 10 rokov bolo priamou hnacou silou toho, že environmentálne problémy sa pre mnohých emitentov stali finančnými problémami,“ povedal Wilson-Otto.