Vznikajúce riziká by mohli zastaviť globálny rast

zhrnutie

V našom aprílovom medzinárodnom ekonomickom výhľade sme zdôraznili, že záväzok Číny k jej „politike nulového COVID je kľúčovou témou a zároveň veľkým rizikom pre globálny ekonomický výhľad do roku 2022. Uzamknutia podľa nášho názoru spôsobujú, že oficiálny cieľ čínskeho HDP vo výške 5.5 % je nedosiahnuteľný a predpokladáme, že čínska ekonomika tento rok porastie o 4.5 %. Riziká okolo tejto prognózy sú však naklonené smerom nadol, čo zase nakláňa aj vyhliadky globálneho rastu smerom nadol. Vzhľadom na postavenie Číny v rámci globálnej ekonomiky má negatívny miestny vývoj tendenciu spôsobiť dominový efekt na rozvíjajúcich sa trhoch. V tejto správe aktualizujeme našu analýzu citlivosti Číny a určujeme, že väčšina väčších a systémovo dôležitých rozvíjajúcich sa ekonomík je citlivá na vývoj v Číne. Ak by sa čínska ekonomika spomalila viac, než v súčasnosti predpovedáme, a riziká nákazy sa zhmotnia tak, ako to navrhuje náš rámec, tento rok by mohol znamenať najpomalšie tempo globálnej expanzie od následkov globálnej finančnej krízy v roku 2009.

Nákazu v Číne cítiť globálne aj lokálne

V našom aprílovom medzinárodnom ekonomickom výhľade sme zaznamenali, ako sa vývoj súvisiaci s COVID v Číne stal kľúčovou témou a zároveň hlavným rizikom pre globálny ekonomický výhľad do roku 2022. Záväzok čínskych úradov k politike Zero-COVID bude mať pravdepodobne veľký vplyv na miestnu ekonomickú aktivitu a my sa zase domnievame, že by mohol mať vplyv na vyhliadky globálneho HDP v roku 2022. V našom aprílovom Ekonomickom výhľade sme tiež zdôraznili, že podľa nášho názoru je nepravdepodobné, že by sa dosiahol oficiálny cieľ HDP Číny na rok 2022 vo výške 5.5 %. Sme presvedčení, že kombinácia tvrdých blokád COVID, slabého sentimentu voči čínskym finančným trhom a stále sa zhoršujúceho realitného sektora by mala v tomto roku viesť k rastu čínskej ekonomiky o 4.5 %. Za predpokladu, že naša predpoveď je presná, s výnimkou roku 2020 v dôsledku počiatočného vplyvu COVID, by čínska ekonomika mohla rásť najpomalším tempom od následkov protestov na Námestí nebeského pokoja v roku 1990. Hospodárske spomalenie v Číne je jedným z kľúčových faktorov našej revidovanej, a pesimistickejší výhľad rastu globálneho HDP. Vzhľadom na ekonomické spomalenie v Číne, ako aj kolaps ruskej ekonomiky, ako aj následné dopady vojny na Ukrajine už neočakávame, že globálna ekonomika bude tento rok rásť vyššie uvedeným trendom. Teraz predpovedáme, že globálna ekonomika v roku 3 porastie len o 2022 %, čo je výrazne pod konsenzuálnou prognózou 3.5 % a pod najnovšou aktualizovanou prognózou MMF o 3.6 %.

Podľa nášho názoru sú vyhliadky rastu Číny stále naklonené pomalšiemu rastu, než je náš cieľ 4.5 %, čo by mohlo znamenať ešte pomalšie tempo globálneho rastu. Prepuknutie ochorenia COVID sa rozšírilo do Pekingu a zatiaľ čo bol implementovaný protokol hromadného testovania, vyhli sa blokovaniu v celom meste. Uzamknutia v Pekingu sú stále možné a aj keď sa infekcie v Šanghaji do istej miery stabilizovali, načasovanie, kedy by mohli byť zrušené súčasné obmedzenia, je neisté. Samostatný pomalší rast HDP Číny by mal pravdepodobne negatívne dôsledky na globálny hospodársky rast; spomaľujúca sa čínska ekonomika však má tendenciu viesť k nákaze na rozvíjajúcich sa trhoch a tieto potenciálne dominové efekty nás znepokojujú. Existuje mnoho rozvíjajúcich sa trhových ekonomík, ktoré sú úzko prepojené s Čínou prostredníctvom obchodných väzieb a mohli by zaznamenať vlastné spomalenie rastu prostredníctvom zníženého dopytu alebo narušenia dodávateľského reťazca. Okrem toho spomalenie rastu v Číne zvyčajne vedie k zvýšenej volatilite cien miestnych aktív. Táto volatilita finančného trhu sa už začala v Číne, ale šíri sa na rozvíjajúcich sa trhoch. Ak by sa čínska ekonomika ďalej zhoršovala, očakávali by sme, že nedávne oslabenie mien rozvíjajúcich sa trhov a pokles miestnych akcií zrýchli. Slabé meny by mohli podnietiť centrálne banky k predĺženiu cyklov sprísňovania menovej politiky v snahe ochrániť hodnotu svojich mien, čo by mohlo spomaliť vyhliadky miestneho rastu. Klesajúce ceny akcií by mohli spotrebiteľov držať na vedľajšej koľaji a viesť k zmierneniu spotreby a celkovej produkcie.

V tejto súvislosti sme aktualizovali našu analýzu citlivosti voči Číne, aby sme určili, aké citlivé sú krajiny rozvíjajúcich sa trhov voči Číne a ako by to mohlo ovplyvniť rast globálneho HDP. Naša tabuľka obsahuje ukazovatele, ako je export do Číny ako podiel na HDP, ako aj meny a akcie beta na rozvíjajúcich sa trhoch (tj: štatistická miera citlivosti) na kompozitný akciový index renminbi a Shanghai. V tejto aktualizácii zahŕňame aj dovoz z Číny ako podiel na HDP. Hoci je Čína vždy veľká, jej úloha ako hlavného dodávateľa a vývozcu za posledné dva roky vzrástla. Teraz, keď boli v Šanghaji a prístavných mestách uvalené nové blokády, môže dôjsť k predĺženým a obnoveným narušeniam dodávateľského reťazca. Ako sme videli za posledné dva roky, narušenie dodávateľského reťazca by mohlo mať negatívne dôsledky na rast, najmä pre krajiny, ktoré dovážajú značné množstvo tovaru z Číny.

Apríl 2022: Aktualizácia citlivosti Číny

Náš rámec odhaľuje, že mnohé z väčších a systémovo dôležitejších krajín s rozvíjajúcimi sa trhmi sú veľmi citlivé na Čínu. V tomto zmysle, pri pohľade na stĺpec „Celková citlivosť na Čínu“ v tabuľke nižšie, náš rámec identifikuje Južnú Kóreu, Singapur, Čile, Južnú Afriku a Rusko ako „veľmi citlivé“ na Čínu. Pripomíname, že červený rámček znamená, že krajina je „vysoko citlivá“ na každý indikátor, zatiaľ čo oranžová znamená „stredne citlivá“ a zelená „malá citlivosť“. V prípade „vysoko citlivých“ krajín, s výnimkou Ruska, sú všetky tieto krajiny silne závislé od čínskeho dopytu. Vývoz do Číny tvorí značnú časť HDP každej krajiny a ak by došlo k výraznejšiemu čínskemu spomaleniu, tieto krajiny by pravdepodobne zaznamenali prudký pokles exportnej zložky ich ekonomík. Zatiaľ čo z technického hľadiska by nižší dovoz mal zvýšiť celkovú produkciu krajiny, keďže blokády sa šíria a dodávateľské reťazce sú stále krehké, dovoz z Číny by mohol predstavovať zraniteľnosť. Dlhé dodacie lehoty by mohli narušiť hodnotové reťazce a oneskoriť vytváranie konečných produktov. V tomto zmysle by závislosť kritických komponentov na dovoze z Číny mohla pôsobiť aj ako brzda HDP ekonomiky. Väčšina „vysoko citlivých“ krajín je odkázaných na dovoz z Číny, výnimkou sú Juhoafrická republika a Rusko.

Miestne finančné trhy v každej „vysoko citlivej“ krajine tiež reagujú na pohyby cien čínskych aktív, ak sa pozrieme na stĺpce „Mena Beta“ a „Akcie Beta“. Pokiaľ ide napríklad o to, ako fungujú beta verzie, beta +0.66 pre kórejské wony znamená, že keď sa čínsky renminbi pohne o 1 %, kórejský won má tendenciu pohybovať sa o 0.66 % rovnakým smerom. Ak teda renminbi devalvuje o 1 %, kórejský won by mal v priemere oslabiť o 0.66 %. Rovnaká logika platí aj pre akcie beta. Väčšina celkovo „vysoko citlivých“ krajín má zvýšené hodnoty beta, čo znamená, že ich meny a akciové indexy pravdepodobne zažijú extrémnu volatilitu v prípade výpredaja čínskej meny a miestnych akcií. Tieto krajiny by sa mohli ocitnúť v pozícii, keď ich centrálne banky budú musieť agresívne sprísniť menovú politiku, aby ochránili hodnotu svojich mien, čo by malo negatívne ovplyvniť rast miestneho HDP. Na druhej strane, výpredaj akcií by mohol narušiť modely míňania prostredníctvom sentimentu, ak budú spotrebitelia nervózni z financií svojej domácnosti. Nižšia spotreba by bola ďalšou potenciálnou brzdou rastu HDP v každej z týchto krajín.

Krajiny, ktoré náš rámec označuje ako „stredne citlivé“ na Čínu, sú tiež niektoré z väčších a ekonomicky dôležitých rozvojových ekonomík. Keď sa opäť pozrieme na stĺpec „Celková citlivosť Číny“, krajiny ako Brazília, Poľsko a Mexiko môžu byť „stredne citlivé“, ale ich ekonomiky v žiadnom prípade nie sú bezvýznamnými prispievateľmi ku globálnemu rastu. Ďalej v stĺpci sú ekonomiky Peru, Kolumbie a Indonézie tiež o niečo veľké v globálnom kontexte. India je však pravdepodobne jedným z najvýznamnejších rozvojových trhových prispievateľov ku globálnemu rastu. Náš rámec naznačuje, že indická ekonomika je relatívne izolovaná od vývoja čínskej ekonomiky a miestnych finančných trhov a nemusí byť tak ovplyvnená. India má s Čínou malé obchodné väzby a nie je závislá od čínskeho dopytu, ani nečerpá veľké množstvo dovozu z Číny. Navyše, indická rupia a akciový index Sensex nie sú ovplyvnené volatilitou na miestnych finančných trhoch v Číne. Hoci to nie je také veľké alebo systémovo dôležité ako India, rovnaká dynamika existuje v Izraeli a Turecku. Izraelská aj turecká ekonomika nemajú materiálne obchodné väzby s Čínou, pričom ani šekel, ani líra nie sú obzvlášť ovplyvnené pohybmi v renminbi alebo šanghajskom akciovom indexe. V tomto kontexte náš rámec naznačuje, že Izrael a Turecko sú tiež relatívne izolované od Číny.

Pozor na globálny rast len ​​o 2.6 %

Ako už bolo spomenuté, veríme, že vyhliadky rastu Číny sú naklonené smerom nadol. Berieme na vedomie pripomienky prezidenta Xi, že úrady urobia viac pre podporu rastu; avšak vzhľadom na stále platné blokády súvisiace s COVID, ktoré sa možno rozšíria do viacerých častí krajiny, sme skeptickí, že peňažná a fiškálna podpora bude v podmienkach blokovania rovnako účinná. Podľa nášho názoru nie je vylúčené spomalenie rastu Číny na 4 %. Odteraz je to scenár rizika poklesu, nie naša základná prognóza, ale napriek tomu je to úplne vierohodný výsledok. Ak by sa čínska ekonomika spomalila na 4 %, inak by to znamenalo, že rast globálneho HDP bude tento rok pravdepodobne pod 3 %. Avšak, vrátane potenciálnych efektov nákazy na iné rozvíjajúce sa trhové ekonomiky a finančné trhy, globálna ekonomika by sa mohla spomaliť ešte viac pod trend, ako sme už predpovedali.

Krajiny, ktoré náš rámec označuje ako „veľmi zraniteľné“, predstavujú takmer 5 % podiel na globálnom hospodárskom výstupe a „stredne zraniteľné“ krajiny predstavujú takmer 6.5 % (obrázok 2). Tieto krajiny spolu tvoria značné percento globálneho ekonomického výstupu, a to až do takej miery, že ak sa dominový efekt Číny prejaví tak, ako naznačuje naša analýza, šok pre globálny rast by mohol byť významný. Podľa nášho názoru by priamy vplyv Číny, ako aj jej nákaza na iné rozvíjajúce sa trhy, mohla znížiť globálny rast HDP o 0.3 % až 0.4 %. To by mohlo viesť k tomu, že globálna ekonomika tento rok vzrastie len o 2.6 %. Globálna miera rastu 2.6 % by bola výrazne pod dlhodobejšou priemernou mierou rastu globálnej ekonomiky 3.4 % (obrázok 3). Okrem globálnej recesie vyvolanej COVID v roku 2020 by rast 2.6 % znamenal najpomalšie tempo globálnej expanzie od následkov globálnej finančnej krízy v roku 2009.

Ako už bolo spomenuté, tento scenár predstavuje riziko poklesu pre náš globálny ekonomický výhľad. V budúcnosti budeme pozorne sledovať vysokofrekvenčné indikátory toho, ako čínska ekonomika reaguje na blokovací protokol, ale zameriame sa aj na tvrdé údaje, aby sme zistili, ako je ovplyvnená reálna ekonomika. Aprílové údaje PMI budú dôležitým ukazovateľom, pretože tieto údaje budú zachytávať celú doterajšiu blokádu a budú prvými významnými zverejnenými údajmi za 2. štvrťrok. Očakávame, že PMI budú ďalej spadať do oblasti kontrakcie, ale zameriame sa na to, ako hlboko do kontrakcie, ako aj na základné podrobnosti o tom, či sú ovplyvnené dodávateľské reťazce. Zameriame sa aj na operácie PBoC, najmä na denné fixácie v renminbi. Opatrenia PBoC by mali poskytnúť prehľad o tom, či centrálnej banke vyhovuje slabší renminbi, alebo či úrady uprednostňujú obmedzenie rozsahu znehodnocovania renminbi. Nateraz veríme, že predstavitelia PBoC budú na strane umožnenia väčšieho znehodnotenia renminbi a veríme, že sú stále ochotní prispôsobiť sa slabšej mene, aby pôsobila ako tlmič šokov a podporila ekonomiku. Tiež veríme, že PBoC v 2. štvrťroku opäť zníži pomer povinných minimálnych rezerv (RRR) a možno aj zníži úrokové sadzby z úverov. Jednoduchšia menová politika PBoC, najmä v čase, keď Federálny rezervný systém zvyšuje úrokové sadzby, by mala vyvíjať ďalší tlak na znehodnotenie renminbi a verte, že výmenné kurzy USD/CNY a USD/CNH môžu tento rok skončiť na úrovni 6.66 CNY a 6.66 CNH. XNUMX resp.